2 600 rokov filozofie
Prehľad najvýznamnejších filozofických škôl, smerov a tradícií od antiky po súčasnosť.
Filozofia nemá jednoduché dejiny, v ktorých jeden smer skončil a ďalší sa začal. Jednotlivé školy sa prekrývali, súperili medzi sebou a po stáročiach sa k nim filozofi znovu vracali. Nasledujúci prehľad je mapou jej najvýznamnejších škôl, smerov a tradícií.
I. Antická filozofia
Milétska škola
Za jeden zo začiatkov západnej filozofie sa tradične považujú myslitelia z Milétu. Namiesto vysvetľovania sveta prostredníctvom príbehov o bohoch začali hľadať prirodzené princípy, z ktorých by bolo možné vysvetliť jeho usporiadanie. Tháles považoval za základ všetkého vodu, Anaximandros hovoril o neurčitom apeirone a Anaximenes o vzduchu.
Predstavitelia: Tháles, Anaximandros, Anaximenes. Kľúčová otázka: Z čoho pozostáva svet?
Pytagoreizmus
Pytagorejci videli základ skutočnosti v číslach, proporciách a harmónii. Matematický poriadok bol podľa nich súčasťou samotnej štruktúry sveta. Ich učenie zároveň spájalo matematiku s predstavami o duši, jej očisťovaní a prevteľovaní.
Predstavitelia: Pytagoras, Filolaos. Kľúčová otázka: Je podstatou skutočnosti matematický poriadok?
Hérakleitova filozofia
Hérakleitos zdôrazňoval neustálu zmenu sveta. Skutočnosť podľa neho nie je statická, ale predstavuje dynamické napätie protikladov usporiadané podľa logos. Jeho myslenie položilo jednu z najstarších veľkých metafyzických otázok: je základom reality stálosť alebo zmena?
Predstavitelia: Hérakleitos. Kľúčová otázka: Je zmena základnou vlastnosťou skutočnosti?
Eleatská škola
Parmenides dospel k takmer opačnému záveru než Hérakleitos. Pravé bytie podľa neho nemôže vzniknúť, zaniknúť ani sa skutočne meniť. Zmysly nám síce ukazujú svet plný pohybu, rozum však podľa eleatov odhaľuje nemenné bytie.
Predstavitelia: Parmenides, Zenón z Eleje. Kľúčová otázka: Môžeme dôverovať zmyslom, keď odporujú rozumu?
Atomizmus
Atomisti tvrdili, že všetko pozostáva z nedeliteľných častíc - atómov - pohybujúcich sa v prázdne. Rozdiely medzi vecami vznikajú ich usporiadaním a pohybom. Išlo o pozoruhodne naturalistický pokus vysvetliť svet bez potreby odvolávať sa pri každej zmene na božský zásah.
Predstavitelia: Leukippos, Demokritos. Kľúčová otázka: Možno všetku skutočnosť vysvetliť pomocou hmoty a pohybu?
Sofistika
Sofisti presunuli pozornosť od prírody k človeku, jazyku, politike a argumentácii. Učili rétoriku a schopnosť obhájiť stanovisko vo verejnom živote. Prótagorovo tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí, sa stalo symbolom relativistických tendencií spojených so sofistikou.
Predstavitelia: Prótagoras, Gorgias. Kľúčová otázka: Existuje objektívna pravda nezávislá od človeka?
Sokratovská filozofia
Sokrates obrátil filozofiu k otázke dobrého života. Namiesto budovania systému skúmal pojmy ako spravodlivosť, odvaha či cnosť prostredníctvom rozhovoru a neustáleho kladenia otázok. Jeho filozofia vyrastala z presvedčenia, že uvedomenie si vlastnej nevedomosti je začiatkom skutočného poznania.
Predstavitelia: Sokrates. Kľúčová otázka: Ako máme žiť?
Platonizmus
Platón rozvinul jednu z najvplyvnejších filozofických sústav západných dejín. Rozlišoval medzi premenlivým svetom zmyslovej skúsenosti a inteligibilnou oblasťou foriem či ideí, ktoré poskytujú poznaniu stabilný predmet. Jeho filozofia zasiahla metafyziku, epistemológiu, etiku, politiku aj filozofiu duše.
Predstavitelia: Platón. Kľúčová otázka: Čo je skutočnejšie? To, čo vnímame, alebo to, čo poznávame rozumom?
Aristotelizmus
Aristoteles odmietol oddeliť formy od konkrétnych vecí tak, ako to robil jeho učiteľ Platón. Skúmal logiku, prírodu, metafyziku, etiku, politiku aj umenie a vytvoril pojmový aparát, ktorý ovplyvňoval filozofiu ďalšie dve tisícročia. V etike chápal dobrý život ako eudaimoniu - ľudské prospievanie dosahované rozvíjaním cností.
Predstavitelia: Aristoteles. Kľúčová otázka: Čo znamená dobre žiť ako ľudská bytosť?
Kynizmus
Kynici považovali mnohé spoločenské konvencie, bohatstvo a túžbu po postavení za prekážky slobodného života. Diogenes zo Sinópy sa stal symbolom radikálnej jednoduchosti a odmietania spoločenských pretvárok. Slobodu hľadali v sebestačnosti a obmedzení potrieb.
Predstavitelia: Antisthenes, Diogenes zo Sinópy. Kľúčová otázka: Koľko z toho, čo považujeme za potrebné, skutočne potrebujeme?
Epikureizmus
Epikuros učil, že cieľom života je slasť, no nemyslel tým bezuzdné pôžitkárstvo. Najvyššiu podobu slasti videl v neprítomnosti telesnej bolesti a duševného nepokoja. Filozofia mala človeka oslobodiť predovšetkým od strachu - vrátane strachu z bohov a smrti.
Stoicizmus
Stoici učili, že nemáme úplnú kontrolu nad tým, čo sa nám prihodí, môžeme však pracovať so svojimi úsudkami a reakciami. Dobrý život spočíva v živote podľa rozumu a cnosti, v súlade s prirodzeným poriadkom sveta. Stoicizmus sa z Grécka neskôr výrazne rozšíril v rímskom prostredí.
Predstavitelia: Zénón z Kitia, Seneca, Epiktétos, Marcus Aurelius. Kľúčová otázka: Ako máme žiť?
Antický skepticizmus
Skeptici spochybňovali našu schopnosť dosiahnuť definitívnu istotu. Pyrrhónska tradícia odporúčala zdržať sa úsudku tam, kde nemáme dostatočné dôvody rozhodnúť medzi protichodnými tvrdeniami. Takéto pozastavenie úsudku malo viesť aj k duševnému pokoju.
Predstavitelia: Pyrrhón, Sextos Empirikos. Kľúčová otázka: Môžeme si byť niečím úplne istí?
Novoplatonizmus
Novoplatonici rozvinuli Platónovo dedičstvo do rozsiahlej metafyzickej sústavy. Plotinos chápal všetku skutočnosť ako pochádzajúcu z najvyššieho princípu - Jedna. Novoplatonizmus výrazne ovplyvnil neskoršiu kresťanskú, židovskú aj islamskú filozofiu.
Predstavitelia: Plotinos, Porfyrios, Proklos. Kľúčová otázka: Z akého najvyššieho princípu pochádza skutočnosť?
II. Stredoveká filozofia
Patristika
Raní kresťanskí myslitelia sa pokúšali filozoficky formulovať a obhajovať kresťanskú vieru pomocou pojmov zdedených z antickej filozofie. Mimoriadne významný bol Augustín, ktorého myslenie spájalo kresťanstvo najmä s platonickou tradíciou.
Predstavitelia: Augustín z Hippo, Origenes, Boëthius. Kľúčová otázka: Aký je vzťah medzi vierou a rozumom?
Islamská filozofia
Filozofi islamského sveta zachovali, komentovali a tvorivo rozvíjali veľkú časť gréckeho filozofického dedičstva. Diskutovali o Aristotelovi a Platónovi, povahe rozumu, existencii Boha, duši či vzťahu filozofie a zjavenia. Ich práce následne významne ovplyvnili latinský stredovek.
Predstavitelia: al-Kindí, al-Fárábí, Avicenna, Averroes. Kľúčová otázka: Ako možno zosúladiť filozofický rozum so zjavením?
Scholastika
Scholastika predstavovala spôsob systematického filozofického a teologického skúmania založeného na argumentácii, rozlišovaní pojmov a konfrontácii autorít. Tomáš Akvinský vytvoril monumentálnu syntézu aristotelovskej filozofie a kresťanskej teológie.
Predstavitelia: Anselm z Canterbury, Tomáš Akvinský, Duns Scotus. Kľúčová otázka: Kam až môže rozum dospieť bez zjavenia?
Nominalizmus
Spor o univerzálie sa pýtal, či všeobecné pojmy ako človek alebo červenosť označujú samostatne existujúce skutočnosti. Nominalisti zdôrazňovali, že univerzálie nemožno jednoducho považovať za samostatné entity existujúce mimo jednotlivých vecí.
Predstavitelia: William Ockham. Kľúčová otázka: Existujú všeobecné pojmy aj mimo našej mysle a jazyka?
Renesančný humanizmus
Humanisti obnovovali záujem o grécke a rímske texty a zdôrazňovali vzdelanie, ľudskú dôstojnosť, rétoriku, históriu a občiansky život. Renesancia postupne menila obraz človeka a pripravovala intelektuálne prostredie novoveku.
Predstavitelia: Petrarca, Pico della Mirandola, Erasmus Rotterdamský. Kľúčová otázka: Čo môže človek zo seba vytvoriť?
III. Renesancia a raný novovek
Nová politická filozofia
Machiavelli skúmal politiku prostredníctvom reálneho fungovania moci, zatiaľ čo neskorší myslitelia ako Hobbes začali vysvetľovať štát pomocou spoločenskej zmluvy. Politická autorita už nemusela byť odvodzovaná iba z tradície alebo náboženského poriadku.
Predstavitelia: Niccolò Machiavelli, Thomas Hobbes. Kľúčová otázka: Odkiaľ pochádza legitímna politická moc?
Racionalizmus
Racionalisti zdôrazňovali schopnosť rozumu dospieť k pravdám, ktoré nemožno jednoducho odvodiť zo zmyslovej skúsenosti. Descartes hľadal neotrasiteľný základ poznania prostredníctvom metodickej pochybnosti. Spinoza a Leibniz následne vytvorili vlastné rozsiahle metafyzické systémy.
Predstavitelia: René Descartes, Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz. Kľúčová otázka: Čo dokážeme poznať samotným rozumom?
Empirizmus
Empiristi zdôrazňovali úlohu skúsenosti pri vzniku poznania. Locke odmietal vrodené idey, Berkeley radikálne skúmal vzťah existencie a vnímania a Hume spochybnil naše tradičné predstavy o príčinnosti, substancii či stabilnom ja.
Predstavitelia: John Locke, George Berkeley, David Hume. Kľúčová otázka: Pochádza naše poznanie zo skúsenosti?
Osvietenstvo
Osvietenstvo postavilo do centra verejného života rozum, kritiku autority, vzdelanie a predstavu ľudského pokroku. Filozofia sa čoraz výraznejšie obracala k otázkam náboženskej tolerancie, politickej slobody, práv jednotlivca a usporiadania spoločnosti.
Predstavitelia: Voltaire, Montesquieu, Rousseau, Diderot. Kľúčová otázka: Ako môže rozum prispieť k slobodnejšej spoločnosti?
IV. Kant a filozofia 19. storočia
Kantova kritická filozofia
Immanuel Kant sa pokúsil prekonať konflikt racionalizmu a empirizmu. Poznanie podľa neho síce začína skúsenosťou, no myseľ nie je iba jej pasívnym prijímateľom a sama určitým spôsobom štruktúruje to, ako sa nám svet môže javiť. Kant zásadne ovplyvnil epistemológiu, metafyziku, etiku aj estetiku.
Predstavitelia: Immanuel Kant. Kľúčová otázka: Aké sú hranice ľudského poznania?
Nemecký idealizmus
Kantovi nasledovníci ďalej skúmali vzťah subjektu a sveta, slobody, vedomia a dejín. Hegel chápal skutočnosť a dejiny ako dynamický proces, v ktorom sa rozvíjajú formy vedomia, spoločnosti a ducha.
Predstavitelia: Fichte, Schelling, Hegel. Kľúčová otázka: Ako spolu súvisia rozum, sloboda a dejiny?
Utilitarizmus
Utilitaristi posudzovali správnosť konania podľa jeho dôsledkov pre ľudské blaho. Jeremy Bentham formuloval princíp maximalizácie šťastia, zatiaľ čo John Stuart Mill rozvinul sofistikovanejšiu podobu utilitaristickej etiky a zároveň obhajoval individuálnu slobodu.
Predstavitelia: Jeremy Bentham, John Stuart Mill. Kľúčová otázka: Je správne to, čo prináša najviac dobra?
Pozitivizmus
Pozitivizmus zdôrazňoval empirické a vedecké poznanie a odmietal špekulatívnu metafyziku ako spoľahlivý zdroj poznania. Auguste Comte veril, že ľudské poznanie postupuje smerom k vedeckému štádiu.
Predstavitelia: Auguste Comte. Kľúčová otázka: Má byť spoľahlivé poznanie založené na vede?
Marxizmus
Marx obrátil filozofickú pozornosť k materiálnym podmienkam života, práci, ekonomickým vzťahom a triednemu konfliktu. Spoločenské vedomie podľa neho nemožno pochopiť izolovane od spôsobu, akým spoločnosť organizuje výrobu a moc.
Predstavitelia: Karl Marx, Friedrich Engels. Kľúčová otázka: Ako materiálne podmienky a moc formujú spoločnosť?
Schopenhauerova filozofia
Arthur Schopenhauer chápal svet skúsenosti ako predstavu, za ktorou sa nachádza slepá a neustále túžiaca vôľa. Práve nekončiace chcenie podľa neho spôsobuje veľkú časť ľudského utrpenia. Východisko hľadal v estetickej skúsenosti, súcite a obmedzení túžob.
Predstavitelia: Arthur Schopenhauer. Kľúčová otázka: Prečo je ľudský život tak úzko spojený s utrpením?
Kierkegaard a predchodcovia existencializmu
Søren Kierkegaard obrátil filozofiu k jednotlivcovi, jeho voľbe, úzkosti, zodpovednosti a osobnému vzťahu k existencii. Kritizoval veľké abstraktné systémy, ktoré podľa neho nedokážu zachytiť to, čo znamená skutočne existovať ako konkrétny človek.
Predstavitelia: Søren Kierkegaard. Kľúčová otázka: Čo znamená existovať ako jednotlivec?
Nietzscheho filozofia
Friedrich Nietzsche podrobil radikálnej kritike tradičnú morálku, náboženstvo a predstavy o objektívnych hodnotách. Pýtal sa, odkiaľ naše hodnoty pochádzajú a aké psychologické či mocenské sily sa za nimi skrývajú. Jeho vyhlásenie o smrti Boha pomenovalo kultúrny problém sveta, v ktorom tradičné základy hodnoty strácajú svoju autoritu.
Predstavitelia: Friedrich Nietzsche. Kľúčová otázka: Kto vytvára naše hodnoty?
V. Filozofia 20. storočia
Pragmatizmus
Americkí pragmatici skúmali význam ideí prostredníctvom ich praktických dôsledkov a úlohy v ľudskom skúmaní. Pravdu nechápali jednoducho ako abstraktnú vlastnosť oddelenú od skúsenosti, ale skúmali jej vzťah k praxi, riešeniu problémov a procesu poznávania.
Predstavitelia: Charles S. Peirce, William James, John Dewey. Kľúčová otázka: Čo znamená, že nejaká myšlienka funguje alebo je pravdivá?
Fenomenológia
Edmund Husserl chcel filozofiu vrátiť k dôslednému skúmaniu toho, ako sa veci objavujú vo vedomí. Fenomenológia skúma štruktúru skúsenosti, intencionalitu vedomia, vnímanie času, tela či druhých ľudí. Stala sa východiskom pre množstvo ďalších filozofických smerov.
Predstavitelia: Edmund Husserl, Max Scheler, Maurice Merleau-Ponty. Kľúčová otázka: Ako sa nám svet dáva v skúsenosti?
Existencializmus
Existencialisti sa sústreďovali na konkrétnu ľudskú existenciu, slobodu, úzkosť, smrť, zodpovednosť a zmysel. Sartre radikálne zdôrazňoval ľudskú slobodu a zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Beauvoir ukázala, ako je ľudská sloboda zároveň situovaná v konkrétnych spoločenských podmienkach.
Predstavitelia: Jean-Paul Sartre, Simone de Beauvoir, Albert Camus. Kľúčová otázka: Ako máme žiť vo svete bez vopred daného zmyslu?
Hermeneutika
Hermeneutika sa z teórie interpretácie textov rozvinula do filozofického skúmania samotného porozumenia. Heidegger a Gadamer zdôrazňovali, že nikdy nepristupujeme k svetu úplne bez predpokladov a vždy ho interpretujeme z určitej historickej a jazykovej situácie.
Predstavitelia: Wilhelm Dilthey, Martin Heidegger, Hans-Georg Gadamer, Paul Ricoeur. Kľúčová otázka: Ako je vôbec možné porozumenie?
Analytická filozofia
Analytická tradícia vyrástla z nového záujmu o logiku, jazyk a presnosť filozofickej argumentácie. Frege, Russell a ranný Wittgenstein skúmali logickú štruktúru jazyka a myslenia. Postupne sa analytická filozofia rozšírila prakticky do všetkých oblastí disciplíny - od metafyziky cez etiku až po filozofiu mysle.
Predstavitelia: Gottlob Frege, Bertrand Russell, G. E. Moore, Ludwig Wittgenstein. Kľúčová otázka: Možno filozofické problémy objasniť analýzou argumentov, pojmov a jazyka?
Logický pozitivizmus
Viedenský krúžok sa pokúsil spojiť empirizmus s modernou logikou a vedeckým obrazom sveta. Jeho predstavitelia boli mimoriadne kritickí voči tradičnej metafyzike a skúmali, za akých podmienok majú výroky kognitívny význam.
Predstavitelia: Moritz Schlick, Rudolf Carnap, Otto Neurath. Kľúčová otázka: Kedy má tvrdenie poznávací význam?
Kritický racionalizmus
Karl Popper odmietal predstavu, že vedecké teórie možno definitívne potvrdiť množstvom pozorovaní. Zdôrazňoval falzifikovateľnosť; vedecká teória musí riskovať možnosť, že ju skúsenosť vyvráti. Poznanie preto napreduje prostredníctvom hypotéz, kritiky a opráv chýb.
Predstavitelia: Karl Popper. Kľúčová otázka: Čím sa vedecká teória odlišuje od nevedeckej?
Kritická teória
Frankfurtská škola spájala filozofiu so sociálnou kritikou. Skúmala kapitalizmus, masovú kultúru, ideológiu, racionalitu a mechanizmy spoločenskej dominancie. Len opisovať spoločnosť predsa nestačí, filozofia má tiež odhaľovať podmienky neslobody.
Predstavitelia: Max Horkheimer, Theodor Adorno, Herbert Marcuse, Jürgen Habermas. Kľúčová otázka: Aké formy moci a dominancie zostávajú v spoločnosti skryté?
Štrukturalizmus
Štrukturalisti skúmali hlbšie systémy a vzťahy, ktoré organizujú jazyk, kultúru a ľudské myslenie. Význam jednotlivých prvkov podľa nich často vzniká až prostredníctvom ich miesta v širšej štruktúre.
Predstavitelia: Claude Lévi-Strauss, Roland Barthes. Kľúčová otázka: Aké skryté štruktúry organizujú naše myslenie a kultúru?
Postštrukturalizmus
Autori spájaní s postštrukturalizmom spochybňovali stabilitu významov, univerzálnych kategórií a niektorých tradičných predstáv o subjekte. Foucault skúmal vzťah poznania a moci, Derrida analyzoval napätia a hierarchie prítomné v textoch a pojmových opozíciách.
Predstavitelia: Michel Foucault, Jacques Derrida, Gilles Deleuze. Kľúčová otázka: Ako jazyk, dejiny a moc formujú to, čo považujeme za pravdu?
VI. Súčasná filozofia
Filozofia mysle
Rozvoj neurovied, psychológie a informatiky dal tradičnému problému mysle nový rozmer. Filozofi skúmajú vedomie, subjektívnu skúsenosť, mentálnu kauzalitu, osobnú identitu či vzťah mysle a mozgu. Spor pokračuje medzi fyzikalistickými, funkcionalistickými, dualistickými a ďalšími koncepciami.
Predstavitelia: Gilbert Ryle, Thomas Nagel, John Searle, Daniel Dennett, David Chalmers. Kľúčová otázka: Ako môže z fyzického mozgu vzniknúť vedomá skúsenosť?
Súčasná politická filozofia
Moderná politická filozofia znovu otvorila otázky spravodlivosti, rovnosti, slobody a práv jednotlivca. Rawls obhajoval princípy spravodlivej spoločnosti prostredníctvom myšlienkového experimentu závoja nevedomosti, zatiaľ čo Nozick bránil výrazne libertariánskejšiu koncepciu štátu.
Predstavitelia: John Rawls, Robert Nozick, Martha Nussbaum. Kľúčová otázka: Ako má vyzerať spravodlivá spoločnosť?
Súčasná etika
Etika dnes rieši problémy, o ktorých antickí filozofi nemohli uvažovať v ich dnešnej podobe. Genetické zásahy, modernú medicínu, klimatickú zmenu, globálnu chudobu, práva zvierat či nové technológie. Staré otázky o dobrom konaní sa tak stretávajú s úplne novými možnosťami človeka.
Predstavitelia: Peter Singer, Derek Parfit, Martha Nussbaum. Kľúčová otázka: Akú morálnu zodpovednosť máme voči bytostiam vzdialeným od nás v priestore aj čase?
Feministická filozofia
Feministická filozofia skúma, ako predstavy o rode, moci a spoločenských rolách ovplyvňovali filozofické teórie aj každodenný život. Rozšírila otázky epistemológie, etiky, politickej filozofie a filozofie tela o skúsenosti a perspektívy, ktoré boli v tradičnom kánone často zanedbávané.
Predstavitelia: Simone de Beauvoir, Judith Butler, Miranda Fricker. Kľúčová otázka: Ako spoločenské štruktúry ovplyvňujú slobodu, identitu a poznanie?
Environmentálna filozofia
Environmentálna filozofia spochybňuje predstavu, že príroda má hodnotu iba ako zdroj pre človeka. Pýta sa, či majú morálnu hodnotu zvieratá, ekosystémy alebo budúce generácie, a aké povinnosti z toho vyplývajú v období klimatických a ekologických zmien.
Predstavitelia: Arne Næss, Holmes Rolston III. Kľúčová otázka: Má príroda hodnotu nezávisle od svojho úžitku pre človeka?
Transhumanizmus
Transhumanizmus skúma a často obhajuje využitie technológií na rozširovanie ľudských schopností a prekonávanie biologických obmedzení. Genetické inžinierstvo, neurotechnológie či umelá inteligencia však zároveň vyvolávajú otázku, kde sa končí liečenie človeka a začína jeho technologická transformácia.
Predstavitelia: Nick Bostrom, Max More. Kľúčová otázka: Mali by sme technologicky meniť samotnú ľudskú prirodzenosť?
Filozofia umelej inteligencie
S rozvojom umelej inteligencie získali staré filozofické otázky nový význam. Môže stroj myslieť? Je inteligencia možná bez vedomia? Mohol by umelý systém niekedy skutočne niečo chápať, alebo iba manipulovať so symbolmi a generovať správanie, ktoré ako porozumenie vyzerá? A ak by raz vznikol vedomý umelý systém, mali by sme voči nemu morálne povinnosti?
Predstavitelia a významní autori diskusie: Alan Turing, John Searle, Daniel Dennett, David Chalmers, Nick Bostrom. Kľúčová otázka: Môže byť umelá inteligencia skutočne mysliacou alebo vedomou bytosťou?
2 600 rokov a otázky zostávajú
Prví grécki filozofi sa pýtali, z čoho pozostáva svet. Sokrates sa pýtal, ako máme žiť. Platón skúmal povahu skutočnosti, Aristoteles dobrý život, stredovekí myslitelia vzťah rozumu a viery. Novovek obrátil pozornosť k poznaniu. Devätnáste storočie k dejinám, spoločnosti, jednotlivcovi a hodnotám. Dvadsiate storočie k jazyku, skúsenosti, vede, moci a vedomiu.
Dnes k nim pribúdajú otázky, ktoré predchádzajúce generácie nemohli poznať v ich súčasnej podobe. Umelá inteligencia, genetické zásahy, klimatická zmena či možnosť technologicky meniť samotného človeka.
Staré otázky ale nezmizli. Čo je skutočné? Čo môžeme vedieť? Čo je človek? Čo robí konanie správnym? Čo znamená byť slobodný? A ako máme žiť?
Po približne 2 600 rokoch filozofie stále nemáme poslednú odpoveď...