Filozofické koncepcie šťastia
Od osvietenstva ku kritike hedonizmu.
Otázka šťastia patrí medzi ústredné témy etiky a politickej filozofie. Od osvietenstva nadobúda osobitný význam aj v diskusiách o slobode jednotlivca, úlohe štátu a podmienkach dobrého života. Jednotliví myslitelia ponúkali odlišné odpovede na otázku, čo tvorí šťastný život a akým spôsobom ho možno dosiahnuť.
Právo usilovať sa o šťastie
Thomas Jefferson pristupoval k otázke ľudského šťastia z perspektívy osvietenského racionalizmu. V Deklarácii nezávislosti neoznačil samotné šťastie za niečo, čo má byť človeku zaručené. Za základné právo považoval možnosť slobodne hľadať vlastnú podobu dobrého života.
„Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení ako rovní, že ich Stvoriteľ obdaril určitými neodňateľnými právami, medzi ktoré patrí život, sloboda a úsilie o šťastie.“
Úlohou štátu preto nie je zabezpečiť každému občanovi osobnú spokojnosť. Má chrániť politické a právne podmienky, v ktorých môže človek rozhodovať o vlastnom živote a sledovať svoje ciele.
Šťastie ako meradlo morálneho konania
Jeremy Bentham vybudoval svoju etickú teóriu na princípe úžitku. Správnosť konania sa podľa neho posudzuje na základe dôsledkov a podľa toho, do akej miery konanie podporuje potešenie alebo obmedzuje utrpenie.
Benthamov prístup sa často zhŕňa zásadou čo najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí. Jeho cieľom bolo vytvoriť racionálne kritérium, pomocou ktorého by bolo možné hodnotiť zákony, politické rozhodnutia aj ľudské konanie.
Ak sa správnosť konania posudzuje podľa celkového množstva úžitku, vzniká problém ochrany jednotlivca. Neskorší utilitaristi sa tento problém pokúšali riešiť dôrazom na pravidlá, individuálne práva a dlhodobé spoločenské dôsledky.
Sú všetky potešenia rovnocenné?
John Stuart Mill navrhol významnú úpravu utilitarizmu. Tvrdil, že medzi jednotlivými formami uspokojenia existujú kvalitatívne rozdiely. Intelektuálne, morálne alebo estetické skúsenosti nemožno postaviť na rovnakú úroveň ako bezprostredné telesné pôžitky.
„Je lepšie byť nespokojným človekom než spokojným prasaťom; je lepšie byť nespokojným Sokratom než spokojným hlupákom.“
Mill tým odmietol predstavu, že dobrý život možno zhodnotiť iba spočítaním príjemných zážitkov. Zostáva otázkou, či možno ľudské naplnenie vôbec zachytiť prostredníctvom pojmu potešenia.
Kolobeh túžob a hedonická adaptácia
Krátkodobé uspokojenie nemusí viesť k trvalej spokojnosti. Ak sa človek orientuje predovšetkým na získavanie nových zdrojov potešenia, každé dosiahnuté uspokojenie môže postupne strácať svoju pôvodnú hodnotu.
Tento jav sa dnes označuje ako hedonická adaptácia alebo hedonický bežiaci pás. Rast materiálneho zabezpečenia nemusí viesť k porovnateľnému rastu subjektívne prežívaného šťastia.
Digitálne prostredie a výroba nových potrieb
Digitálne prostredie vytvára mimoriadne veľké množstvo podnetov, ktoré môžu podporovať vznik ďalších potrieb. Sociálne siete, reklamné algoritmy a personalizovaný obsah rozširujú okruh vecí, skúseností a životných štýlov, ktoré človek môže považovať za žiaduce.
Niektoré digitálne platformy využívajú okamžitú spätnú väzbu, personalizované odporúčania a nepravidelné odmeny, ktoré môžu podporovať opakované kontrolovanie zariadenia a vyhľadávanie ďalších podnetov.
Paradox priameho hľadania šťastia
„Šťastní sú iba tí, ktorých myseľ je upretá na iný cieľ než na ich vlastné šťastie.“
Hoci Millova etická teória vychádzala z princípu maximalizácie šťastia, upozorňoval, že ľudia, ktorí sa sústreďujú výlučne na vlastnú spokojnosť, ju často nedokážu dosiahnuť. Trvalejšie naplnenie sa objavuje skôr ako vedľajší výsledok činností, ktoré majú hodnotu samy osebe.
Šťastie ako spôsob života
Filozofické diskusie o šťastí neponúkajú jedinú univerzálnu definíciu dobrého života. Jefferson zdôrazňuje slobodu a osobnú zodpovednosť. Bentham hľadá spoločné kritérium morálneho rozhodovania v úžitku. Mill rozlišuje medzi hodnotnejšími a menej hodnotnými formami uspokojenia.
Otázka šťastia preto nesmeruje iba k tomu, čo človeku prináša príjemné pocity. Týka sa aj toho, aký spôsob života stojí za to dlhodobo viesť.
„Kto dovolí svetu alebo svojej časti sveta, aby zaňho vybral jeho životný plán, nepotrebuje inú schopnosť než opičie napodobňovanie.“
Použitá literatúra
Jeremy Bentham — An Introduction to the Principles of Morals and Legislation, 1789
Thomas Jefferson — The Declaration of Independence, 1776
John Stuart Mill — Utilitarianism, 1863; Autobiography, 1873; On Liberty, 1859