Svet, ktorý vzniká v mysli
Ten istý svet môže byť pre jedného človeka útočiskom a pre druhého väzením.
Ten istý svet môže byť pre jedného človeka útočiskom a pre druhého väzením. Dvaja ľudia môžu stáť v tom istom daždi, počuť tie isté kvapky a cítiť rovnaký chlad. Jeden v daždi vníma pokoj, druhý nepríjemnosť. Aj keď vonkajšia udalosť je rovnaká, ich skúsenosť sa však odlišuje.
To, čo prežívame, nikdy nie je iba jednoduchou kópiou okolitého sveta. Medzi udalosťou a skúsenosťou stojí myseľ, ktorá vyberá, hodnotí a interpretuje. Všímame si to, čo považujeme za dôležité. Nejasným situáciám pripisujeme význam podľa svojich minulých skúseností a očakávaní. Rovnaké ticho môže pre jedného znamenať pokoj, pre druhého odmietnutie.
Ustráchaná myseľ zachytáva predovšetkým možné nebezpečenstvo. Nahnevaná myseľ ľahšie rozpoznáva urážku a nepriateľstvo. Človek, ktorý očakáva sklamanie, môže aj neutrálne správanie interpretovať ako dôkaz, že druhým nemožno dôverovať. Svet sa potom postupne začína podobať tomu, čo sme v ňom od začiatku hľadali.
Neznamená to, že realita je ľubovoľným výtvorom našej predstavivosti. Bolesť zostáva bolesťou, strata stratou a nespravodlivosť nespravodlivosťou. Myseľ nemá moc premeniť každú tragédiu na požehnanie, no ovplyvňuje však spôsob, akým udalosť vstúpi do nášho života. Prekážku môžeme chápať ako definitívny koniec, ako dočasné zlyhanie alebo ako dôvod zmeniť smer. Samotná udalosť neurčuje celý svoj význam.
Keď opisujeme svet, často tým zároveň odhaľujeme aj svoj vlastný spôsob myslenia. Keď niekto všade vidí nepriateľov, nemusí to znamenať, že je svet plný nepriateľov.
Keď iný človek za každou nepríjemnosťou hľadá ponaučenie, ani to ešte nedokazuje, že každé utrpenie má vyšší účel. Obe reakcie ukazujú spôsob, akým si myseľ usporadúva realitu.
Za oponou sveta, ktorý pokladáme za samozrejmý, teda nestojí čistá a ničím nesprostredkovaná skutočnosť. Ja tam vidím stáť aj pozorovateľa. Jeho pamäť, povaha, obavy, túžby a príbehy, ktorými si vysvetľuje vlastný život. Udalosť môže zostať rovnaká. Svet, ktorý v nej človek prežíva, však rovnaký byť nemusí.